História a súčasnosť obce

TAJOVA (1547) - TEIBA (1616) - TAJOWA (1786) - TAJÓ - TAJOV

Minulosť obce siaha do XIV. storočia. Tajov vznikol ako majetok Radvanskovcov. Dôležitým medzníkom v dejinách obce je 16. marec 1495. Tento dátum je uvedený na obchodnej dohode Jána Turzu s augsburským obchodným kapitalistom Jakubom Fuggerom. Turzovsko - Fuggerovská spoločnosť získala od kráľovského dvora povolenie na stavbu viacerých hút. V rokoch 1496 - 1500 v Tajove postavili Turzovci dve huty: v jednej sa cedila a v druhej rafinovala meď. Obe huty prebrala banská komora a v prevádzke boli až do r. 1893.
Vyčistená meď sa vozila cez Sliezsko do Bratislavy alebo cez Krupinu do Viedne. V 18. storočí sa tu rafinovala meď z Banátu, v 19. storočí zo Španej Doliny a Smolníka. V 16. storočí zamestnávala huta 70 - 100 robotníkov. Personál huty bol podriadený Banskej komore, ostatní do r. 1848 boli poddanými Radvanskovcov.
V chotári obcí Tajov a Jabríková sa nachádzali náleziská vzácnych rúd. Smerom na Kordíky - Na baničke sa dolovala žltá arzénová ruda - auripigment a pod Králikmi realgár sfarbený dočervena, dobre viditeľný aj v potoku. Preto mu aj dali predkovia názov Farebný potok a okolie Farbenô. Arzénové rudy sa na mieste aj mleli a posielali na farmaceutické účely do Viedne.
O existencii ďalších rúd hovoria zachované názvy častí chotára: Zlatý kopec, Strieborná, Ortútno, Biela hlina... V dedine sa pálilo aj drevené uhlie v časti dodnes menovanej Uhliarska.
V laboratóriu tajovských hút pracoval aj otec Tajovského - Alojz Gregor. Pomocou olova oddeľovali od medi striebro. Huty neživili iba robotníkov, ale aj výrobcov úžitkovej keramiky. Hrnčiari vyrábali predmety pre domácnosť a tiež tégliky a mištičky pre hutnícke laboratórium. Poslednými majstrami - hrnčiarmi boli Sedilekovci od Jergov.
Podrobnejším pátraním po histórii obce v archíve Márie Terézie vo Viedni sa podarilo objaviť dve staré pečatidlá obce. Z nich bol vytvorený súčasný erb obce Tajov, na ktorom je vyobrazené hutnícke náradie. Vo Viedenskom archíve sa našiel aj záznam o tradícii tajovských jarmokov.
Rozloha chotára obce Tajov bola 736 ha a bývalej Jabríkovej 194 ha. Obec Jabríkovú od Tajova oddeľoval Králický potok. Staršie pomenovanie Jabríkovej, ktorá 1. januára 1943 splynula s Tajovom, bol Jabrickov (1696), Jabrinkova (1786), Jabrikó Imréd.
Po zániku huty v r. 1893 sa jej robotníci zamestnávali v okolitých závodoch, ale aj v papierni v Harmanci, Medenom Hámre v Banskej Bystrici, v Banskej Štiavnici, ...
Obec vďaka tomu, že v nej bolo sídlo obvodného notariátu, bola centrom doliny. Zásluhou agilného notára Jána Mittera postavila v roku 1929 vodovod a v roku 1932 zaviedla elektrinu do domácností.
Obecné kroniky Jabríkovej a Tajova sa začali písať od r. 1934 do r. 1943 a po zlúčení r. 1943 sa začala písať jedna kronika.

TAJOVSKÁ CIRKEV

Tajovský Kostol sv. Jána Krstiteľa bol v roku 1965 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.
Postavený bol v rokoch 1595 - 97, veža bola pristavená v roku 1702 a v roku 1741 terajšia loď. V 18. storočí pred zadný vchod Tajovčania pribudovali kaplnku so sochou Sedembolestnej. Vo veži farského kostola je veľký zvon sv. Ignáca z roku 1771 a dva nové z roku 1922. Pôvodné boli cez 1. svetovú vojnu zrekvirované ako surovina pre potreby armády. Na veži sú umiestnené aj hodiny z roku 1924, zakúpené Potravným družstvom zo zisku v obchode a v hostinci, čím sa nahradili pôvodné.
Ozdobou kostola bola vzácna drevorezba zo 14. storočia Panna Mária Kráľovná a hlava sv. Jána Krstiteľa z 15. storočia, ktoré od roku 1909 sú majetkom múzea v Banskej Bystrici. Súčasný oltár je v kostole od roku 1850. Pôvodne bol na oltári len obraz, ktorý sa nezachoval. V kostole boli aj dve pohrebné zástavy s maľbami Jozefa Murgaša, ktoré sa, žiaľ, zničili vojnovými udalosťami.
Terajší organ je z r. 1912, osud pôvodného je neznámy.
Na Kalvárii je postavená veľká kaplnka z r. 1873. Na jej oltári je drevená socha Sedembolestnej Panny Márie od tunajšieho rezbára Eduarda Gregora (brat Jozefa Gregora Tajovského). Obdivuhodná je umelecká hodnota drevenej plastiky vojnového invalida (prišiel o pravú ruku v 1. svetovej vojne), ktorý sa naučil zručne narábať s dlátom. Vo vežičke kaplnky je zvon z roku 1924.
Tajov pôvodne patril do Tajovskej misie (1772). Zahrňovala katolíkov v obciach Tajov, Jabríková, Kordíky, Riečka, Podlavice, Skubín, Radvaň, Jakub, Kostiviarska, Sásová, Rudlová, Nemce, Kynceľová, Majer a spravovali ju jezuiti z Banskej Bystrice.
Samostatná tajovská farnosť bola založená v r. 1778 a jej prvým farárom bol Jozef Arvay. Farská budova je z roku 1789 a upravená bola v 19. storočí. Posledná renovácia sa realizovala v r. 1994.
Cintorín v Tajove bol najprv okolo kostola. Pravdepodobne od roku 1818 sa pochováva v súčasnom. Kedysi v ňom miesto posledného odpočinku našli aj katolíci z Králik.
Farská kronika je písaná od r. 1778 latinsky, potom maďarsky a po vznik ČSR po slovensky. Okrem kroniky vedú sa aj matriky krstených, birmovaných, sobášených a zomrelých. staršie matričné knihy sú podľa narodenia z r. 1952 v Oblastnom archíve v Banskej Bystrici. farský úrad má teraz k dispozícii tieto knihy len od roku 1899.
Priamo k Cirkvi sa viazali spolky: Spolok Božského Srdca, Oltárny spolok, Ružencový spolok, Katolícka jednota, Spolok detinstva Ježišovho a Združenie katolíckej mládeže.
Z tajovskej farnosti vyšli kňazi: Jozef Murgaš, Karol Murgaš, Ján Gregor, Stanislav Smida, Štefan Hríbik, Arnold Púchy.

ŠKOLA

Školu v Tajove založili jezuiti v r. 1657 a trvala nepretržite do konca školského roku 1978 - 79, keď bola na základe tendenčných názorov na málotriedne školy zrušená bývalým Okresným národným výborom v Banskej Bystrici. Je pravda, že počet žiakov klesal a že v poslednom roku už bola len jednotriedka s 1. a 3. ročníkom s 12 žiakmi. Boli obdobia, keď v dvoch triedach sedelo aj 60 žiakov. Po jej zrušení sa žiaci zaškolili v Osemročnej základnej škole v Podlaviciach.
Škola, všeobecne nazývaná ľudová, počas trvania menila názvy od Rímskokatolíckej ľudovej školy, cez Štátnu ľudovú školu, na Základnú s 1. až 5. ročníkom, potom s 1. až 4. ročníkom. Do roku 1918 bola 6-ročná povinná školská dochádzka, za ČSR sa povinné vzdelávanie predĺžilo na 8 rokov. Šikovnejší žiaci po 5. ročníku chodili do meštianskej školy alebo gymnázia v Banskej Bystrici.
Istý čas boli aj opakovacie triedy, kým sa nezaviedla osemročná dochádzka, vyučovalo sa v nich 1-2 krát do týždňa.
Pôvodná budova školy stála na mieste terajšieho obchodu Jednoty. Bola to drevená poschodová budova, v ktorej spočiatku vyučovali šikovní občania (remeselníci).
Po likvidácii medených hút (1893) získala škola budovu bývalých kancelárií, ktorá sa upravila na triedu a byt učiteľa. Jozef Murgaš, vynálezca a Jozef Gregor Tajovský chodili ešte do starej budovy, v ktorej ich vyučoval vynikajúci učiteľ Karol Berger, ktorý sa sem prisťahoval zo Sliezska aj s bratom, umeleckým tkáčom.
Z ďalších učiteľov spomenieme Jána Dafčíka, ktorý tu pôsobil veľmi krátko, ale zostala po ňom trvalá spomienka za zorganizovanie a réžie divadelného predstavenia Jánošík (1922), ktorý sa hral na priestranstve pri škole. On namaľoval aj prvú divadelnú oponu do bývalej Matice v Šmikni. Stopa po nej sa stratila v Králikoch.
Keďže budova školy mala len jednu triedu, druhá trieda sa získala na prízemí budovy notariátu. Po prepustení týchto priestorov MŠ, vyučovalo sa len v budove školy striedavo: jedna trieda dopoludnia, druhá odpoludnia.
Z 35 učiteľov evidovaných od r. 1783 uvediem mená tých, čo v Tajove pobudili viac ako 10 rokov: Mihály Juraj, Marczisik Pavel, Berger Karol, František Hammer, Jozef Šebo, Zuzana Kohútová rod. Krnáčová, ...
V tunajšej malotriednej škole získali základné vzdelanie piati kňazi, desiati učitelia, viacerí inžinieri a chodili do nej aj svetový vynálezca Jozef Murgaš a Eduard Gregor, zruční hrnčiari Sedilekovci, ...
Tak ako pri každej základnej škole aj pri našej bola založená pionierska organizácia, ktorej vedúcimi boli najmä mladší učitelia. Rôzna náplň práce bola podfarbená politikou komunistickej strany. Pionieri nosili na krku červené šatky. Po skončení základnej školy prestupovali do zväzáckych organizácií a odtiaľ tí najaktívnejší do komunistickej strany.

SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE

SNP sa v r. 1944 priamo zúčastnili viacerí tajovskí aktívni i záložní vojaci a partizáni. Tí, čo neboli v zbrani, opravovali cestu na Skalku a kopali protitankové priekopy na ceste od Kordík i od Králik a osádzali prekážky.
V bojoch na Skalke bolo viacej vojakov ranených i zabitých. Dvaja slovenskí vojaci sú pochovaní aj na našom cintoríne.
Ladislav Kalina od Kantorov prešiel v Rusku do zajatia, absolvoval partizánsku prípravu a 6. augusta 1944 ako parašutista zoskočil na Latiborskú hoľu v Nízkych Tatrách. Bol veliteľom organizátorskej skupiny, z ktorej vznikla brigáda Za Slobodu Slovanov. Po skončení vojny dostal viacero vysokých štátnych vyznamenaní.
Partizáni v rôznych skupinách boli: Jozef Hrčka, Ján Kalina, Jozef Murgaš, Imrich Marušinec, Ján Selecký. Ako vojaci na rôznych úsekoch frontu bojovali: Ladislav Hammer, Rudolf Murgaš, Ondrej Pavlík, František Púchy ml. aj st., Rudolf Púchy a Ladislav Sedilek. Poslední štyria boli aj v zajatí a prešli koncentračnými tábormi v Nemecku.

PRECHOD FRONTU

10 dní trvali boje v Tajovskej doline, konkrétne v našej obci. Nemci sa usadili na Žiari a na Prednom a Rumuni a strieľali zo Skubína. V dedine bolo božie dopustenie: rozbité strechy, vybité okná, vyhodený most, zbúraný dom, vyrabované zásoby potravín z domácností, i z Potravného družstva a súkromného obchodu Štefana Kalinu. Ľudia sa schovávali v pivniciach a mladí muži v horách.
Počas tejto hrôzy alebo na následky zranenia v nej zomreli: Štefan Vajs, Ján Vajs, Július Murgaš, Anton Končok, Štefan Končok, Klára Miháliková a Anna Sedilková.
Tajov si vydýchol a ľudia vyšli zo skrýš 2. apríla 1945. Vtedy Nemci ustúpili smerom na Harmanec a do dediny vstúpili hladní Rumuni, aby prekutali domácnosti, hľadali míny a čo sa im hodilo.

OSVETOVÁ BESEDA J. G. TAJOVSKÉHO

V roku 1951 vznikla Osvetová beseda J. G. Tajovského ako príspevková organizácia MNV. Stala sa organizačným a výkonným zariadením všetkej kultúrno-osvetovej činnosti v obci. Jej radu tvorili čelní funkcionári jednotlivých spoločenských organizácií. Zásluhou jej predsedu od založenia orientovala sa väčšinou na kultúrne akcie, propagujúce všeobecné ľudské hodnoty, aj keď sa nevyhla rôznym súťažiam organizovaným OV KSS a ONV z príležitosti politických výročí a príležitostí.
V pláne OB JGT boli prednášky, besedy, kurzy, pohovory s občanmi, večierky, tanečné zábavy, divadlá, súťaže, výlety, filmové predstavenia, slávnosti, ...
Po r. 1991 zmenila pomenovanie na Miestne kultúrne stredisko J. G. Tajovského a orientuje sa na kultúrno-výchovné podujatia bez závislosti na politickej ideológii. Jeho riaditeľom bol dlhoročný osvetár Jozef Šebo, ktorý za svoju činnosť dostal čestný titul (1989) "Zaslúžilý pracovník kultúry" a v r. 1992 v Prahe za účasti prezidenta "Cenu ministra" za záslužnú celoživotnú pedagogickú kultúrnu a osvetovú prácu.
V súčasnosti kultúrne podujatia organizuje Kultúrna-školská komisia obecného zastupiteľstva.

ZBOR PRE OBČIANSKE ZÁLEŽITOSTI

V r. 1959 založil MNV aj v našej obci Aktív pre občianske záležitosti, neskôr premenovaný na Zbor pre občianske záležitosti, ktorého náplňou malo byť odpútavanie veriacich od náboženských obradov a nahradzovať ich civilnými. V 50. rokoch KSS pôsobila na svojich členov, aby vystupovali z cirkví a nezúčastňovali sa náboženských obradov. Najmä sa trvalo na tom, aby sa (a to nielen komunisti) nesobášili v kostoloch, aby nekrstili svoje deti, aby nechodili do kostola ani ich rodiny a aby rodinných príslušníkov nedali pochovávať kňazom. Aj toto bolo programom ZPOZ. Dlhoročným predsedom bol J. Šebo. Krátko ho v tejto funkcii vystriedal Ľ. Mišura a po ňom sa ujala tejto úlohy V. Hrčková.

SAMOSPRÁVA OBCE

Od r. 1990 je obec samosprávna jednotka s 9-členným obecným zastupiteľstvom a starostom. Prvým starostom po roku 1989 sa stal Milan Schneider, bývalý učiteľ, po vylúčení zo školských služieb robotník v cementárni. Obec žije z daní a obecných poplatkov, z podielu štátnych daní, z poplatkov od obchodných prevádzateľov, ako aj z minimálneho osobitného príspevku štátu.
Aj za týchto podmienok obec napreduje. Výrazne sa zlepšilo vybavenie úradu modernou technikou, pomôckami, skultúrnili sa priestory budovy, zadovážili sa 2 nové trafostanice, aby občania mohli kúriť elektrinou, rozšíril sa miestny rozhlas, zadovážili sa veľké kontajnery na domový odpad, zaviedla sa káblová televízia za minimálneho príspevku občanov, ustanovila sa obecná polícia. Obecná polícia bola neskôr pre vysoké náklady na jej prevádzku zrušená. To isté čaká aj káblovú televíziu.
Obecné zastupiteľstvo má päť poslancov, na obecnom úrade pracujú 2 pracovníčky.
Od 1. apríla 1995 v budove OÚ je ordinácia obvodnej lekárky.

TURISTICKÁ OBLASŤ

Tajov so svojou prekrásnou prírodou pod Kremnickými horami oddávna priťahoval milovníkov tejto nádhery. Už v polovici minulého storočia spomína sa Pepenéria vo Švarovej, kde na čistinke uprostred majestátnych jedlí a smrekov stretávali sa nielen Tajovčania na povestných gulášoch, majálesoch a družných zábavách, ale chodili sem aj mešťania. Spomína sa aj biskup Štefan Moyzes, ktorý so sprievodom pod slovenskou zástavou prišiel raz na takéto stretnutie.
Nad Tajovom postavila za prvej ČSR telovýchovná organizácia Sokol chatu, ktorá aj dnes slúži svojmu účelu.
Od roku 1963 je v prevádzke autocamping v Švarovej, ktorý z niekoľkých drevených búdok sa rozrástol na reprezentačné turistické zariadenie, ktoré navštevujú aj zahraniční turisti. V roku 1964 postavili Štátne lesy na Lajštrochu chatu Lesák, ktorá sa v roku 1986 prebudovala na hotel. Bývajú v ňom rôzne semináre, sympóziá a svadobné hostiny.
Bývalé JRD Skubín postavilo na rázcestí Kordíky - Tajovská chata Salaš (1966), v ktorom sa spočiatku predávali výrobky JRD. Dnes je to občerstvujúce zariadenie v užívaní súkromného podnikateľa.
Neďaleko futbalového ihriska je postavená reštaurácia, ktorá mala pôvodne slúžiť potrebám tunajšieho športového klubu. Dnes je to penzión v majetku súkromníka a slúži ako ubytovňa a stravovňa. Neďaleko sú lyžiarske vleky.
Blízko campingu je postavená drevená reštaurácia "Pod Tanečnicou".

KULTÚRNE PAMIATKY

V zozname kultúrnych pamiatok je Kostol sv. Jána Krstiteľa, rodný dom Jozefa Gregora Tajovského a rodný dom Jozefa Murgaša.
V obci sa nachádzajú 3 domy - objekty ľudovej architektúry v bývalej Jabríkovej. V záhrade pred budovou bývalej školy stojí chránený tis. Jeho vek sa odhaduje na vyše 100 rokov. Jeho výška je 12 m, koruna 8 m a obvod kmeňa má 158 cm. Chráneným prírodným útvarom v Kopaniciach je Kopa, na ktorej je postavený obecný vodojem (1929). Voda, ktorá z neho vyteká, modeluje vápencovú skalu a vytvára tuf.
Vzácna bola lipa pri budove bývalej školy z r. 1896, zasadená na tisíce výročie vzniku Uhorského štátu. Po 111 rokoch bola 23. novembra 2007 schátraná lipa z bezpečnostných dôvodov zlikvidovaná.
Na Tajovskom cintoríne je náhrobný pamätník postavený nad hrobom J.G. Tajovského, v ňom je uložená urna s popolom H. Gregorovej - manželky J.G. Tajovského. Ďalej sa tu nachádza symbolický hrob Jozefa Murgaša.

SLÁVNI RODÁCI

Tajov je hrdý na to, že z jeho lona vyšli osobnosti, ktorých mená sú známe v národe i vo svete.

Jozef Murgaš (17.2.1864 - 11.5.1929)
Ako katolícky kňaz mal viacero "civilných" záujmov. Okrem maliarstva, v ktorom sa zdokonaľoval v Budapešti a Mníchove, priťahovala ho bezdrôtová telegrafia. Roku 1896 sa usadil v USA v slovenskej osade Wilkes - Barre v štáte Pensylvánia. Objavom tónovej modulácie patentovanej v r. 1904 ako Tón systém vzbudil veľkú pozornosť. Jeho objav zrýchlil vysielanie, lebo pozostával len z krátkych tónov rozdielnej výšky. Na rozdiel od Morseovej abecedy v tom čase používanej ako čiarky a bodky. vypracoval aj spôsob prenosu hovoreného slova.
Mal 12 patentov z rádiotelegrafie, patent na rybársky navijak, bol spoluvynálezcom ďalších 2 vynálezov (oblúkové lampy). V USA sa angažoval za vznik prvej ČSR podpisom na Pitsubrgskej dohode a organizovaním miliónovej dolárovej zbierky pre nový štát Čechov a Slovákov.
Na jeho pamiatku bola v Tajove v r. 1957 založená pamätná tabuľa na rodnom dome a zriadená stála výstava o jeho živote a diele v budove bývalej školy (1982) - Pamätná izba Jozefa Murgaša.
V r. 2008 bola časť exponátov z Pamätnej izby Jozefa Murgaša premiestnená do vstupnej miestnosti Pamätného domu J. G. Tajovského, aby sa vytvorilo dôstojné prostredie hodné osobnosti svetového mena - Jozefa Murgaša, reverenda a vynálezcu. K tomuto kroku viedli aj ekonomické dôvody v súvislosti s údržbou 2 budov.

Jozef Gregor Tajovský (18.10.1874 - 20.5.1940)
Žije v povedomí slovenského národa ako obľúbený spisovateľ poviedok a divadelných hier. Jeho vyjadrovanie o dobe, v ktorej žil, je zaujímavé dejom, sociálnym cítením, ale aj krásou ľudovej reči. Divadelné hry Ženský zákon, Statky - zmätky a i. sú neustále v repertoári profesionálnych i ochotníckych súborov. Roku 1950 bola na jeho rodný dom založená pamätná tabuľa, v r. 1961 bol postavený náhrobný pamätník na cintoríne a v r. 1968 otvorená stála výstava z jeho života a diela v starorodičovskom dome, ktorá bola reinštalovaná v r. 1982. Reinštaláciou expozície bol doplnený v Pamätnom dome nový panel venovaný životu a tvorbe dcéry J. G. Tajovského a Hany Gregorovej - Dagmar Prášilovej-Gregorovej, ako aj ďalšiemu potomstvu Gregorovcov. Taktiež pribudol panel venovaný J. Šebovi, zakladateľovi a dlhoročnému lektorovi Pamätného domu.

Eduard Gregor (1896 - 1954)
Mladší brat J. G. Tajovského sa preslávil ako umelecký rezbár. Niekoľko jeho prác je vystavených v Pamätnom dome J. G. Tajovského.

Andrej Buday (1859 - 1907)
Priateľ J. G. Tajovského, zberateľ ľudovej slovesnosti a literát.

Karol Murgaš (1881 - 1925)
Všestranný národný dejateľ, po r. 1918 organizoval slovenský život ako riaditeľ gymnázia a predseda Matice slovenskej v Košiciach.